Čo sa môjho hrania po prvej liečbe týka, začalo to postupným stávkovaním, ktoré mi zo začiatku nerobilo problémy. Postupne som začal stávkovať častejšie, až začali prvé pôžičky. A práve toto ma zaráža.Aj keď sa u mňa znova začali objavovať problémy vyplývajúce z mojej hry, vôbec ma nenapadlo, že znova upadám do toho istého kolotoča, a vôbec som nehľadal žiadne riešenie, len som sa znova zamotával viac a viac. Keď sa k tomu znova pridružili aj automaty, myšlienky už boli len pri hre - ako hrať, odkiaľ zohnať peniaze, začal som flákať robotu, pribral som si ďalšiu, aby som mal príjem peňazí, ktoré som všetky prehrával. Dostal som sa do stavu, kde som klamal už aj sám seba, že nechcem hrať a aj tak som išiel, lebo v podvedomí som si to už naplánoval. Pozoroval som na sebe, že som sa snažil prehovárať, že nepôjdem do herne, ale od prvého kroku moje myšlienky a kroky sledovali do herne a tak to trvalo na konci asi mesiac. Akékoľvek peniaze som mal, vždy som si rozvrhol čo s nimi, čo vyrovnám a o pár minút (hodín) bolo všetko úplne inak, lebo som jednoducho chcel hrať. Na konci, keď som v práci vzal kolegyni 10.000 som vedel, že o všetko prichádzam, že to je posledná kvapka, vedel som že tie peniaze prehrám, už som nešiel vyhrať, ale jednoducho hrať. Bol som z toho úplne zúfalý. Nešiel som už vyhrať, ale prehrať.

• Predch.
• Nasl.