Nechcem, aby do mňa ľudia videli.

Mám v sebe zafixované – nebuď čitateľný, nenechaj na sebe nič poznať, nikoho si nepripusti a nemôžeš sa dostať do problému. Moja „pokrface“ – neviem ani od kedy ma to drží. Vždy som chcel o každom vedieť všetko. A myslím si, že čítanie ľudí mi dosť ide. Možno práve toho sa bojím. Že niekto prečíta mňa. Ak viem, že ja dokážem prečítať druhých a ohodnotiť ich pocit alebo myslenie len z výzoru tváre, potom určite existuje mnoho ľudí, ktorí to dokážu tiež. Keď na to myslím, nechcem, aby niekto do mňa videl. Ale prečo vlastne? No asi preto, že som mal vždy čo skrývať. Týmto pádom by som sa mohol naučiť toto správanie nepoužívať pri každej príležitosti (niekedy môže byť výhodou), keďže moje dôvody na skrývanie sa rapídne zúžia...