Otestujte sa: Ste hráč ?

test hracomHľadáte odpoveď na otázku, či ste, alebo nie ste patologický hráč - gambler? Vravia Vám ľudia okolo, že ste gembler, ale Vy s tým nesúhlasíte? Myslíte si, že s tým ešte nemáte problém, že to zvládnete, že to bude dobré? Viac ->

List pre Teba

listMilý priateľ, dopočul som sa o tom, že si sa rozhodol niečo robiť so svojou závislosťou. Úprimne povedané, nečakal som od teba tento krok. Vždy si sa zdal ako normálny chalan, nekonfliktný, super sme spolu vychádzali, ... viac->

Hľadáte pomoc?

psycholog zaskalanMgr. Ján Záskalan - 15 rokov profesionálnej práce v rámci špecializovaného oddelenia pre liečbu nelátkových závislostí v Banskej Bystrica - aktuálne súkromná psychoterapeutická prax - viac na www.bbpsycholog.sk

Výpovede hráčov

vypovede hracovSom šťastný, že som mohol vidieť a hlavne rozprávať sa s rodičmi. Doma mi to vždy robilo problém a aj keď som im nestíhal všetko povedať na terapii, vonku počas návštev sme sa dokázali porozprávať aj o bežných veciach, . viac->

Výpovede rodín

rodinaMôj problém sa ťahá už od marca tohto roka. Vtedy mi môj manžel oznámil, že investoval veľké množstvo peňazí do nejakých akcii spolu s kamarátmi a biznis krachol. Samozrejme ako ináč, tie peniaze fyzicky nemala musel si na to požičať, ... viac->

...nerozumiem, ako som mohol všetko takto spackať...ublížiť mojej láske, dcérke, a to len kvôli tomu, aby som ja bol spokojný a cítil sa ako víťaz. Zistil som na sebe dnes, že od minulého liečenia som na sebe nezmenil nič podstatné – jediné čo som zmenil, že som prestal hrať. Peniaze však i naďalej zostali mojou prioritou. K otcovi do firmy som išiel pretože mi dával viac peňazí, tajne som dúfal, že keď bude vidieť, ako dobre pracujem, ocení ma, dosiahnem uznanie. Nestalo sa tak, nebol toho schopný, za dobré ma neocenil a za maličkosti na mňa navrieskal pred kolegami. Kvôli nemu som bol v práci v strese. Ale prečo som vlastne neodišiel? Nechcelo sa mi vybavovať papiere na úradoch, dohadovať sa s úradníčkami, magister vraví, že som nemal dosť trpezlivosti. Viac mi vyhovovalo byť pod niekým, nebyť zodpovedný, podstatné boli ľahké a veľké peniaze...

Čo sa môjho hrania po prvej liečbe týka, začalo to postupným stávkovaním, ktoré mi zo začiatku nerobilo problémy. Postupne som začal stávkovať častejšie, až začali prvé pôžičky. A práve toto ma zaráža.Aj keď sa u mňa znova začali objavovať problémy vyplývajúce z mojej hry, vôbec ma nenapadlo, že znova upadám do toho istého kolotoča, a vôbec som nehľadal žiadne riešenie, len som sa znova zamotával viac a viac. Keď sa k tomu znova pridružili aj automaty, myšlienky už boli len pri hre - ako hrať, odkiaľ zohnať peniaze, začal som flákať robotu, pribral som si ďalšiu, aby som mal príjem peňazí, ktoré som všetky prehrával. Dostal som sa do stavu, kde som klamal už aj sám seba, že nechcem hrať a aj tak som išiel, lebo v podvedomí som si to už naplánoval. Pozoroval som na sebe, že som sa snažil prehovárať, že nepôjdem do herne, ale od prvého kroku moje myšlienky a kroky sledovali do herne a tak to trvalo na konci asi mesiac. Akékoľvek peniaze som mal, vždy som si rozvrhol čo s nimi, čo vyrovnám a o pár minút (hodín) bolo všetko úplne inak, lebo som jednoducho chcel hrať. Na konci, keď som v práci vzal kolegyni 10.000 som vedel, že o všetko prichádzam, že to je posledná kvapka, vedel som že tie peniaze prehrám, už som nešiel vyhrať, ale jednoducho hrať. Bol som z toho úplne zúfalý. Nešiel som už vyhrať, ale prehrať.

...tiež som si uvedomil výhody a nevýhody ambulantnej a ústavnej liečby. Ako mi bolo povedané, chýbal mi kontakt so skupinou, kde sa riešia problémy, kdežto na ambulantnej liečbe som toto nemal.A doteraz som nemal ani poňatia o tom, ako to prebieha na komunitách, kluboch, či skupinách, čiže toto je také plus pre mňa a oceňujem to ako veľkú skúsenosť...uvedomujem si, že keď výjdem vonku, nemôžem sa sústreďovať len na recidívu, či zahrám, ale aj na obyčajný život, proste nielen v súvislosti s hraním, že to nie je len o nehraní a nepití alkoholu, ale aj o plnohodnotnom živote. Za toto ďakujem ľuďom s ktorými tu môžem byť a je to pre mňa veľká škola života.

Dnes som si uvedomil, prečo som vlastne tu. Neuvedomil som si priority. Všetko som venoval svojej práci a rodine nič. Zarobiť peniaze bolo pre mňa prvoradé. Nezaujímalo ma ako sa cíti ona. Čo robí, aké má problémy a potreby. Teraz mi je jasné, že som všetko spôsobil ja sám. A keď som sa zbadal, že sa niečo deje, bolo už neskoro. Spomínam si, ako sme chodili do botanickej záhrady a tam sme prerozprávali celé hodiny. Bolo to krásne. Sárabola v prírode a my sme mali čas pre seba. Ja som to postupom času VŠETKO VYMENIL ZA PENIAZE. Ženiem sa za peniazmi na splácanie dlhov, na nové auto, na náš dom a výsledok je taký, aký je. Ivetka má iné priority ako ja. Ona potrebuje mňa a nie moje peniaze. Všetko sa dá postupne zabezpečiť a netreba pritom zabúdať na svojich blízkych a na seba. Zabudol som počúvať a rozprávať. Znovu začínam prehodnocovať čo sú a čo by mali byť moje priority. Jedno viem však určite. Peniaze mojou prioritou už nebudú..

Nie som si istý, ktorý bol ten dôvod, prečo som išiel opäť hrať po štyroch rokoch. Viem však určite, že to bolo moje jediné rozptýlenie a odreagovanie sa od všedných dní.Veľmi dlhú dobu som si žiadnym spôsobom neodpočinul a pamätám si, že hra bola výborným relaxom „kedysi“ samozrejme, že som chcel ísť hrať. Inak by som to neurobil...vždy keď som išiel z práce domov (celú zimu) a náhodou mi ušiel autobus, mal som presne hodinu a pol čas kým prišiel ďalší autobus. V okolí zastávky bol jeden bar, kam som chodieval na čaj, aby som nemrzol na zastávke. Bol som tam asi 7 krát a vždy som si sadol k baru. Odtiaľ som stále pozeral na ľudí, čo hrali na automatoch. v ten deň, keď som zahral som vedel, že pôjdem hrať. Mal som pri sebe peniaze a na autobus som sa vôbec neponáhľal. Išiel som rovno tam, a hneď hrať. Najprv to bolo celkom príjemné, ale potom, keď som si uvedomil, čo sa stalo, dostal som strach. O týždeň neskôr som tam už išiel za účelom vyhrať späť svoje prehraté peniaze. To sa však nestalo...

No tak som tu zas. Dúfal som, že sem prídem už len ako hosť – abstinujúci gambler a nie ako recidivista. Podcenil som svoju diagnózu a zákonite musela prísť spätná väzba. To znamená recidíva. Abstinoval som vyše roka, roka a pol. Už ani neviem, kedy som prvý krát zahral. Začal som sa klamať, že všetko mám pod kontrolou a postupne som nedodržal nič z toho, čo bol na liečení povedané. Dávam si otázku, prečo práve ja musím byť chorý, šo som komu urobil? A môžem si za to sám, nie ako niekto, kto má rakovinu. Toto je tiež ako rakovina... postupne sa vyvíja až prepukne a má to fakt zlé následky. A netrpím len ja, ale aj moja rodina a moji priatelia...

...spomínam, aké to bolo, keď sme s manželkou a dcérou chodili do botanickej záhrady. Bolo to všetko veľmi krásne.Avšak mojou vinou sa to všetko skončilo. Práca a dom mi boli prednejšie ako rodina. To, že som teraz tu som si vyslúžil sám. Aspoň viem, aký som, keď mi bolo všetko prednejšie ako zdravie a rodina. Nemám sa čomu diviť...

V čase, keď som abstinoval, som sa snažil, navštevoval kluby, stretával sa s ľuďmi podobného osudu. Niekedy bolo ťažké ísť na klub, hlavne keď som bol v práci. No vynaložil som všetko úsilie, aby som sa na ten klub dostal. Vtedy mi záležalo m na sebe a bolo mi smutno, keď som vynechal čo i len jednu návštevu na klube. O to viac som sa tešil na ten ďalší. No postupom času som prestal na sebe pracovať. Myslel som si, že už som za vodou a že už nemusím vynakladať toľko námahy. No potom sa stalo, že mojim ľahkovážnym prístupom som sa dostal až k recidíve. Teraz viem, že nesmiem vôbec poľaviť pri práci na sebe...

Takže moje pocity dnes: zmiešané, veľmi boľavé, sklamanie, smútok zo straty dôvery, je mi z toho všetkého zle. Veľa som dnes rozmýšľal nad mojou láskou Mackou ale viem, že som jej ublížil a ponížil ju a nemôžem čakať od nej nič milé. Premýšľal som aj nad tým, kde som urobil chybu, kde to začalo, ale neprišiel som na to. Ale verím tomu, že to zistím. Pomôže mi to v budúcnosti a chcem aj ja konečne žiť ako človek a mať pokoj na duši i srdci. Ťažko sa mi o tom hovorí, ale bolí ma to. Dnešný deň je v podstate pre mňa krokom vpred, aj keď to vyzerá, že sa vraciam. Ale beriem to tak, že tu mám možnosť uvedomiť si veci, ktoré som robil zle a naučiť sa robiť ich správne...

Dnes bol na klube aj Fero. Presne ako hovoril on, začínala aj moja recidíva. Hovoril, že myšlienky ho často napádajú, že myslí na hru a alkohol. Ja sa mu vôbec nečudujem, keď je každú voľnú chvíľu v krčme.Dnes som tu zbadal aj ďalšie známe tváre z kluibov. Všetci už abstinujú cez 6 rokov. Sú to pre mňa ťažké chvíle, keď si pomyslím, že aj ja som mohol byť medzi nimi... a mohol som mať za sebou 6,5 roka. Keby som len nebol taký sebavedomý... Teraz mám však druhú šancu a tú nechcem premárniť. Možno to je moja posledná šanca urobiť zo seba človeka, lebo doteraz som viedol život hajzla.

Scroll to top