...keď rozprávali svoje príbehy, pripadalo mi to, akoby rozprávali o mne. Túžba po luxuse, kamarátenie sa s pochybnými známymi, podceňovanie vzťahov, neúcta k rodine a „zvláštny“ vzťah k peniazom. to všetko zaznelo vo mne a ja som rozmýšľal, prečo na toto všetko so za tie roky neprišiel sám. Že toto je asi hnacím motorom a zároveň aj dôsledkom môjho konania.

Neviem, či by som dnes našiel toľko odvahy ako oni a dokázal by som sa postaviť pred úplne cudzími ľuďmi s tým, že mám problém. Stále v sebe cítim niečo, čo ma núti zatajovať túto skutočnosť. Doteraz som sa s tým nikomu nepriznal, aspoň nie priamo. Ak to vyšlo najavo, vždy som sa to snažil zľahčovať. Ale zľahčoval som to len sám pred sebou, lebo po dnešnom klube si myslím, že jediný človek, čo mi veril tieto bájky som bol ja sám.

Najviac ma zaujal príbeh jedného pacienta, ktorý sa liečil pred troma rokmi a dokázal sa so všetkým vyrovnať aj napriek tomu, že musel splácať astronomickú sumu. Zaujal ma hlavne v tom, že po liečbe musel, a stále musí obetovať to, že jeho rodičia vychovávajú jeho deti, a on musí s manželkou tvrdo pracovať v Anglicku a väčšinu svojich zárobkov posielať na splácanie dlhov. Toto isté čaká aj mňa, pretože okrem detí musím ísť rovnakou cestou, ak nechcem, aby so po celý život nachádzal v schránke listy od exekútorov. Zaujalo ma , že gamblerom nie sú len mladí ľudia – chlapi, ale aj dôchodcovia a ženy. Dnes tam bol dôchodca, o ktorom by som v živote nepovedal, že má takýto problém. Z jeho rozprávania mi utkvela v predstave jeho príhoda o tom, ako ho jeho 12 ročná vnučka hľadala po krčmách s tým, že niekde hrá...

Scroll to top