Kluby sa mi páčia. Dokážem tam načerpať energiu, hlavne teraz, keď ju tak súrne potrebujem. Doslova mi hladká dušu, keď počujem iných, ako sa dostali z problémov, mnohokrát horších, ako mám ja teraz. V podstate mi dávajú nádej a chuť do života. Viem, že to dokážem. Sú to obyčajný ľudia tak ako ja, nemajú žiadny výnimočný dar, ktorý by im uľahčoval cestu. Teším sa na chvíľu, keď aj ja po čase prídem na klub a budem môcť úprimne a pravdivo povedať pred všetkými „Dokázal som to!“ Záver klubu bola repríza z minula. Milan doviezol svoju priateľku, znova slzy, neúprimné a nič nehovoriace monológy. Nezmenil som svoj názor naňho, stále ho pokladám za slabocha, neúprimného a vypočítavého človeka, ktorý hrá svoju hru.

Scroll to top