Otestujte sa: Ste hráč ?

test hracomHľadáte odpoveď na otázku, či ste, alebo nie ste patologický hráč - gambler? Vravia Vám ľudia okolo, že ste gembler, ale Vy s tým nesúhlasíte? Myslíte si, že s tým ešte nemáte problém, že to zvládnete, že to bude dobré? Viac ->

List pre Teba

listMilý priateľ, dopočul som sa o tom, že si sa rozhodol niečo robiť so svojou závislosťou. Úprimne povedané, nečakal som od teba tento krok. Vždy si sa zdal ako normálny chalan, nekonfliktný, super sme spolu vychádzali, ... viac->

Hľadáte pomoc?

psycholog zaskalanMgr. Ján Záskalan - 15 rokov profesionálnej práce v rámci špecializovaného oddelenia pre liečbu nelátkových závislostí v Banskej Bystrica - aktuálne súkromná psychoterapeutická prax - viac na www.bbpsycholog.sk

Výpovede hráčov

vypovede hracovSom šťastný, že som mohol vidieť a hlavne rozprávať sa s rodičmi. Doma mi to vždy robilo problém a aj keď som im nestíhal všetko povedať na terapii, vonku počas návštev sme sa dokázali porozprávať aj o bežných veciach, . viac->

Výpovede rodín

rodinaMôj problém sa ťahá už od marca tohto roka. Vtedy mi môj manžel oznámil, že investoval veľké množstvo peňazí do nejakých akcii spolu s kamarátmi a biznis krachol. Samozrejme ako ináč, tie peniaze fyzicky nemala musel si na to požičať, ... viac->

...keď rozprávali svoje príbehy, pripadalo mi to, akoby rozprávali o mne. Túžba po luxuse, kamarátenie sa s pochybnými známymi, podceňovanie vzťahov, neúcta k rodine a „zvláštny“ vzťah k peniazom. to všetko zaznelo vo mne a ja som rozmýšľal, prečo na toto všetko so za tie roky neprišiel sám. Že toto je asi hnacím motorom a zároveň aj dôsledkom môjho konania.

Neviem, či by som dnes našiel toľko odvahy ako oni a dokázal by som sa postaviť pred úplne cudzími ľuďmi s tým, že mám problém. Stále v sebe cítim niečo, čo ma núti zatajovať túto skutočnosť. Doteraz som sa s tým nikomu nepriznal, aspoň nie priamo. Ak to vyšlo najavo, vždy som sa to snažil zľahčovať. Ale zľahčoval som to len sám pred sebou, lebo po dnešnom klube si myslím, že jediný človek, čo mi veril tieto bájky som bol ja sám.

Najviac ma zaujal príbeh jedného pacienta, ktorý sa liečil pred troma rokmi a dokázal sa so všetkým vyrovnať aj napriek tomu, že musel splácať astronomickú sumu. Zaujal ma hlavne v tom, že po liečbe musel, a stále musí obetovať to, že jeho rodičia vychovávajú jeho deti, a on musí s manželkou tvrdo pracovať v Anglicku a väčšinu svojich zárobkov posielať na splácanie dlhov. Toto isté čaká aj mňa, pretože okrem detí musím ísť rovnakou cestou, ak nechcem, aby so po celý život nachádzal v schránke listy od exekútorov. Zaujalo ma , že gamblerom nie sú len mladí ľudia – chlapi, ale aj dôchodcovia a ženy. Dnes tam bol dôchodca, o ktorom by som v živote nepovedal, že má takýto problém. Z jeho rozprávania mi utkvela v predstave jeho príhoda o tom, ako ho jeho 12 ročná vnučka hľadala po krčmách s tým, že niekde hrá...

Človek na takýchto kluboch pochopí, že so svojimi problémami nezostáva sám a môže vždy prísť a požiadať o pomoc a podporu...

Na dnešnom klube ma zaujal Juraj...aj ja som mal podobný prístup k ľuďom, ale ešte pred liečením...preto som sem prišiel, aby som sa zmenil...Juraj mal stále kamenný výraz tváre, lebo podľa mňa nechcel prejaviť žiadne emócie. Ja som zas radšej srandoval a radšej obrátil všetko na srandu a na problémy sa zabudlo. Z Juaraja mám silný pocit, že opäť hráva a bojí sa to povedať, lebo by stratil svoj „nadštandard“. Vôbec nemyslí na dôsledky. Čo na to povedia rodičia, keď sľúbil že pôjde na opakovačku a on aj napriek tomu nejde. Podľa mňa mu ani tak nevadí, že robí v rodinnej firme, ako to, že je stále pod kontrolu. Ja som na tom podobne a teraz som rád, že som bol v práci pod kontrolou, lebo ak by som nerobil u otca, tak mám určite viac pôžičiek na krku. Takže svojim spôsobom to bola pre mňa výhoda, aj keď vtedy som to tak nevnímal. juraj je pre mňa skôr odstrašujúci príklad toho, ako by som sa nemal chovať, keď vznikne nejaký problém...

Na klube sme dnes mali menej hostí, o to viac som sa však o nich dozvedel. Keď začal rozprávať Peťo, spozornel som. Znova sa mi zdalo, akoby niekto hovoril môj príbeh a niektoré jeho reakcie mi pripomínali tie moje. Hlavne tá, keď dostal otázku ohľadom dlhov. Hovoril, že nevie, koľko má dlhov. Hovoril,, že to číslo je relatívne...toto isté som hovoril ja keď sa ma na to rodina pýtala. Vedel som zhruba, aké je to číslo, mne samému to však pripadalo tak veľa, že som pravdu nikomu nepovedal. Sám som sa toho čísla bál a bojím sa ho stále. Teraz však už nemám dôvod to číslo tajiť. Pred sebou ho neschovám a ja budem ten, kto tie dlhy bude musieť splácať. Aby som bol konkrétny, tie dlhy sa pohybujú na hranici 6 miliónov. To sú dlhy peňažné. Nie je v tom zarátaná suma za dom, o ktorý som pripravil starých rodičov. Tu sa to hýbe medzi 2 – 3 miliónmi. Je to závratné číslo..., Takisto som sa vyhýbal doteraz rozhovoru s niektorými ľuďmi, ktorým dlžím peniaze. Čakal som na to, kým sa ozvú oni a budú chcieť peniaze späť. Ja musím byť ten, kto spraví prvý krok, pôjde za nimi a vysvetlí im, čo sa vlastne stalo. Niektorí to pochopia, niektorí možno nie, ale bude to určite lepšie, ako čakať na to, čo bude. To som robil doteraz...

Kluby sa mi páčia. Dokážem tam načerpať energiu, hlavne teraz, keď ju tak súrne potrebujem. Doslova mi hladká dušu, keď počujem iných, ako sa dostali z problémov, mnohokrát horších, ako mám ja teraz. V podstate mi dávajú nádej a chuť do života. Viem, že to dokážem. Sú to obyčajný ľudia tak ako ja, nemajú žiadny výnimočný dar, ktorý by im uľahčoval cestu. Teším sa na chvíľu, keď aj ja po čase prídem na klub a budem môcť úprimne a pravdivo povedať pred všetkými „Dokázal som to!“ Záver klubu bola repríza z minula. Milan doviezol svoju priateľku, znova slzy, neúprimné a nič nehovoriace monológy. Nezmenil som svoj názor naňho, stále ho pokladám za slabocha, neúprimného a vypočítavého človeka, ktorý hrá svoju hru.

...je veľmi motivujúce vidieť tých čo sa držia, tých, čo padli a motivovať sa tým, že ja takto dopadnúť nechcem. Počuť tých, čo majú 3,4 liečenie za sebou a opäť padli, a byť odhodlaní nebyť ako oni a viac nepadnúť. Vidieť Petra ako plače, a vravieť si, že už padnúť nechcem ako on. Vidieť narkomana, ako sa takmer chváli tým, že je narkoman, že nikto to nemá také ťažké ako on, a presvedčiť sám seba, že nechcem dopadnúť ako on. Musel by som sa veľmi nenávidieť, ak by som na toto zabudol. Ďakujem za príležitosť byť tam.

Táto časť denného programu bola pre mňa dá sa tak povedať ako šok. S otvorenými ústami som počúval príbehy abstinujúcich hráčov, či už pred liečením, alebo po liečení. Myslel som si, že iba ja mám také problémy. Ale nie je to pravda. Má ich veľa ľudí, čo sú na tom oveľa horšie ako ja. Dúfam, že sa mi to podarí, tak ako týmto ľuďom, čo som ich dnes stretol. Povzbudili ma ich slová, ktoré ukazujú akou cestou treba ísť dopredu a nie späť. Dnešný deň mi pootvoril oči ale i uši, ktorými som nič nepočul, keď mi niekto chcel poradiť, že to čo robím nie je správne. To, že som sa prihlásil na liečenie bola správna voľba. Nič lepšieho som nemohol urobiť...

Na moje šťastie sa však udialo niečo, čo mi dodalo energiu do ďalších týždňov. Dnešný klub bol stretnutím ľudí, ktorí sú takí ako ja, prežili to čo ja, vyliečili sa, alebo riešia úspešne svoje problémy, čo ja ešte neviem. Postupom času, ako som ich počúval, sa vo mne prebúdzala chuť do života, chuť pobiť sa so všetkými problémami, ktoré na mňa čakajú. Stačilo mi vidieť a počuť tých ľudí a vtedy som už nevidel svoj budúci život v sivých farbách a môj problém, už nemal také ostré zuby. Milan mi to svojím plačlivým monológom skoro pokazil. ...

Zišli sme s v hojnom množstve. Vzdával som hold pánom, ktorí abstinujú už niekoľko rokov a mali zaujímavé názory. Prišiel i chlapec s priateľkou spred týždňa. Viem sa vžiť do kože v jeho rokoch. Dnes ľutujem, že som sem neprišiel skôr, mohol som sa vyvarovať viacerým nepríjemnostiam spojeným s rodinou a mojim kontom. Každý potenciálny hráč, ktorý si nepriznáva závislosť a tvrdí, že hranie má pod kontrolou, odďaľuje blížiacu sa katastrofu. Vyčkáva na moment, keď presiahne svoje možnosti a urobí nejakú blbú chybu, ktorá ho donúti pristať na liečbu...

Do smrti treba chodiť na hrob svojho hráčskeho ja, zapáliť sviečku a pripomínať si epitaf: "Tu leží ten, ktorý dokázal klamať, kradnúť a podvádzať." Mám ho však v hlave, kým budem žiť a vzkriesiť ho môžem iba ja...

Scroll to top