poker zavislost...Z dnešného klubu by som si najviac chcel vziať k srdcu to, čo sa stalo Jurajovi. Mám z toho naozaj strach. Juraj podcenil situáciu a začal hrať poker. V ňom som sa videl najviac po prvej liečbe. Aj on trvdil, že si myslel, že poker ho nemôže dohnať znova k hre, pretože to neni elektronika - tam ovplyvňujete svoju hru sám a hráte s ľuďmi a nie so strojmi, ktoré sú percentuálne postavené na úspešnosť.

Ja som si myslel po prvom liečení to isté o tipovaní a podávaní tiketov. Ja si vyberám zápasy a nie nejaká elektronika. živí ľudia hrajú tie zápasy. No vidína peňazí a adrenalín znova zo mňa spravili toho istého hráča ako predtým. Nevedel som už tak ako v začiatkoch podávať raz za čas a s určitým systémom, pri ktorom som bol vždy ziskový. Akonáhle som prehral, chcel som vyhrať peniaze za každú cenu späť a čím rýchlejšie. Tým pádom som bol schopný podávať denne aj niekoľkokrát a keď mi nevyšiel ani jeden tiket v tom dni a už sa nedalo podať, nevydržal som čakať do druhého dňa a ešte v ten deň večer som chcel vyhrať za každú cenu peniaze z nevýherných tiketov a opäť somšiel na ruletu. Zvyčajne to dopadlo tak, že som prehral aj tam...

Či už prehrám alebo vyhrám, jedno je isté - akúkoľvek hru o peniaze nebudem vedieť už nikdy hrať s rozumom bez napätia a vzrušenia tak, aby ma neovládla závislosť a to si musím a chcem zapamätať do konca života a nezačať to brať na ľahkú váhu, ani po niekoľkých rokoch abstinencie. Poučil som sa už dosť a cena bola vysoká...

Scroll to top