gambeler recidivaMilý XY,

píšemi Ti tento list, lebo by som Ti chcel pomôcť. Pokúšal som sa Ti dovolať, no nebral si to, tak som sa rozhodol, že Ti napíšem. Ak ho čítaš, je to dobrá známka a prosím Ťa, dočítaj ho celý dokonca. Som už mesiac po liečení a cítim sa dobre. Vrátil som sa domov taký, aký som išiel na liečenie - myslím zvonka. Zvnútra som sa zmenil. Ťažko sa niečo vysvetľuje, veď som bol taký istý ako ty.

V žiadnom prípade som si nechcel priznať, že som chorý. Veď mne nič nie je a s hrou problémy nemám. no bohužiaľ to tak nebolo. Až tam počas liečenia mi ukázali, čo som zač. Aký som vlastne bol a čo som robil. Viem, že ani ja som si to nechcel priznať, no keď mi otvorili oči, bolo mi až do plaču, čo som spravil, že som skoro prišiel o všetko, na čom mi kedysi záležalo. A poviem Ti mali pravdu a  obrovskú,  no dokonca aj tej som sa bránil. Nevieš, aké to bolo ťažké vypočuť si pravdu do očí. Bolelo to, ale pomohlo. Som im za to vďačný, že mi ukázali nový zmysel života a cestu, ktorou mám ísť. ne to pomohlo a verím že to pomôže aj Tebe. Na liečení nemáš čo stratiť, ale len získať. Možno stratíš sám seba - ale to len ak to neskúsiš. Už je to len na Tebe.

Je pravda, že ja som nešiel na liečenie dobrovoľne, ale pod tlakom rodiny: "Ak nepôjdeš, tak Ťa vyhodíme z domu. Hlavne som si hovoril, veď tých 7 týždňov nejako vydržím. No poviem Ti, keď som si vypočul príbehy druhých spolupacientov, čo boli so mnou, tak až vtedy som začal rozmýšľať nad sebou: Preboha, veď aj ja som také zverstvá robil!!! No stále som si to nechcel pripustiť, že som chorý. Bránil som sa tomu dokonca aj pred skupinou a snažil som sa vyzerať dobre. No keď si ma zobrali do parády psychológovia a musel som začať hovoriť o sebe, talk som zistil a počul, že to čo im hovorím sú len samé nezmysly. A keď mi odhalili čo som robil, tak som žasol sám nad sebou, aký som bol a čo som dokázal porobiť. Vždy som obviňoval z toho druhých, za to aký som bol, no nebolo to tak. Ten, kto to všetko spôsobil som bol ja. Vtedy som si uvedomil, ako som sa správal, a čo som bol schopný pre hru a peniaze spraviť. Hádať sa, kradnúť, klamať a bohvie čo iné. To, čo som doma všetkým vyčítal, že mi nerozumejú a nechcú ma pochopiť, nebola pravda. To ja som ich nechel pustiť k sebe a všetko som to robil len peniaze a hranie.To bolo pre mňa to najdôležitejšie a nič iné ma nezaujímalo. Tu som to všetko pochopil.

Jedno musíš vedieť: oni Ťa nevyliečia, to musíš chcieť ty sám nehrať. Pokiaľ Ti stojí hra za to, aby si stratil to, čo ešte máš, je to len na Tebe. Ak však pôjdeš na liečenie, určite nič nestratíš, len získaš. Môžeš si hovoriť čo chceš, každý máme chybi - ako Ty, tak aj ja. No máme aj jednu spoločnú - SME GAMBLERI. Nemusíš sa ničoho báť, tu sa lieči slovom. Ako sa rozhodneš je len na Tebe. Ja som rozhodnutie spravil a som rád, že mi ukázali novú cestu.

Držím palce.

Paťo

Scroll to top