DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť



Problematiku hazardných hier v Slovenskej republike upravuje predovšetkým zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1. mája 2005. Tento zákon nahradil zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov. Hlavným dôvodom tohto legislatívneho kroku bolo predovšetkým nejednoznačná úprava niektorých hazardných hier a to, že viacnásobná novelizácia pôvodného zákona mala za následok pomerne komplikovanú právnu úpravu. Napokon, jedným z hlavných dôvodov bolo zavedenie nových princípov do sféry hazardných hier.
Súčasný zákon o hazardných hrách vychádza z Koncepcie štátnej politiky v oblasti hazardných hier, ktorý schválila Vláda SR 17. februára 2005. V súlade s uvedenou koncepciou boli do zákonnej úpravy premietnuté okrem iného aj tieto okruhy ďalšieho vývoja v tejto oblasti :


─ licenčný princíp v povoľovacom procese - najmä nárokové licencie s cieľom zvýšenia transparentnosti licenčného konania stanovením presných kritérií udeľovania licencií, minimalizácie subjektívneho rozhodovania, urýchlenia a zjednodušenia celého procesu licenčného konania,
─ výkon štátneho dozoru - stanovila sa ucelená koncepcia kontroly vo vzťahu k prevádzkovateľom lotérií a povoľujúcim orgánom; rozšíril sa okruh orgánov vykonávajúcich dozor o obce, ktoré predtým dozornú
činnosť nevykonávali, i keď boli povoľujúcim orgánom a aj príjemcom finančných prostriedkov z prevádzkovania vybraných hazardných hier.

Čo sa týka postavenia obcí a ich vplyvu na vývoj hazardných hier na ich území, treba kladne oceniť skutočnosť, že boli zahrnuté medzi orgány dozoru. Okrem toho obce rozhodujú o udelení individuálnej licencie, ktorými sa povoľuje prevádzka hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov, udeľujú súhlas s umiestnením stávkovej kancelárie na svojom území (hoci o udelení licencie rozhoduje Ministerstvo financií SR), v niektorých ďalších prípadoch sa vyžaduje vyjadrenie obce.

Prijatím nového zákona o hazardných hrách sa však vytratili akékoľvek možnosti obce regulovať vývoj týchto hier na vlastnom území (s výnimkou udeľovania vyššie uvedeného súhlasu); pritom sú to obce, ktorým sú najviac znalé miestnych pomerov, a teda sú najpovolanejšie uskutočniť potrebné zmeny v prípade ich potreby. Tento nedostatok sa javí najviditeľnejšie v prípade výherných prístrojov - na jednej strane presne zákonom stanovené podmienky, ktoré zákon vyžaduje od prevádzkovateľov výherných prístrojov, sú relatívne silnou garanciou transparentnosti prevádzkovania týchto hazardných hier, na druhej strane obec nemôže nijako zamedziť prevádzkovanie alebo ovplyvniť počet výherných prístrojov na svojom území, hoci by sa mohla v obci vyskytovať aktuálna spoločenská potreba smerujúca k ich zamedzeniu (ak prevádzkovateľ splní všetky zákonné podmienky, obec mu individuálnu licenciu v súčasnosti musí vydať, napriek napríklad požiadavkám obyvateľov, resp. združení túto formu hazardu z ich obce vytesniť). Pri hazardných hrách ide aj o jav, ktorý so sebou nesie nezanedbatelné spoločenské riziká. Stávky a hry ako aktivity zo svojej podstaty hazardné vedú u určitých osôb k rozvoju sociálno-patologických javov, ku vzniku tzv. „hráčskej závislosti" (patologické hráčstvo je klasifikovaná závislosť podľa MKCH), čo má neblahý vplyv nielen na nich, ale predovšetkým na im blízke osoby, najmä rodinných príslušníkov. Okrem toho môžu tieto javy vyvolávať ďalšie vyššie náklady z verejných rozpočtov (napr. zdravotné náklady spojené s liečením tzv. gamblerskej závislosti, zvýšené náklady bezpečnostných zložiek, náklady na sociálne zabezpečenie postihnutých rodín...). Hracie automaty predstavujú jednu z najdostupnejších a z hľadiska vzniku závislosti najagresívnejších foriem hazardu. Legálne hranie na druhej strane umožňuje mať aj tieto procesy pod lepšou kontrolou. V neposlednom rade hazardne hry predstavujú prínos do rozpočtov tak štátneho ako i obecných. Z uvedeného je zrejmé, že ide o komplexnú a veľmi citlivú problematiku. Navrhovatelia preto hľadali kompromis, ktorý zachová vysokú transparentnosť a protikorupčnosť tejto normy a umožní obciam vstup do regulácie hracích automatov, ako subjektom najlepšie poznajúcim miestne pomery, požiadavky miestnych obyvateľov a nesúceho hlavnú záťaž negatívnych javov zo závislostí u obetí priamych i ich rodín a okolia. Ako vhodný kompromis sa javí regulácia „buď/alebo" miestnymi zastupiteľstvami formou všeobecne záväzného nariadenia.
Predkladaný návrh zákon nenarušuje princíp nárokovateľnosti (ten vo svojej podstate podporuje „jasné pravidlá hry" a znižuje aj mieru rizika korupčného správania), ktorý patrí medzi hlavné prínosy súčasného zákona o hazardných hrách; návrh zákona iba vkladá do pôsobnosti obce novú možnosť rozhodnúť plošne (nie individuálne) na svojom území, resp. jeho presne definovanej časti (pozri zákon o obecnom zriadení) výherné prístroje neprevádzkovať.
Druhou cestou k obmedzeniu rizík je zníženie počtu automatov prevádzkovaných mimo herní. Dnes je možné do päť prístrojov prevádzkovať prakticky voľne na verejne prístupných miestach, napríklad v obchodoch, pohostinstvách, kultúrnych domoch, čo výrazne znižuje kontrolu prevádzky a hlavne prístup mladistvých ku hre. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a s citovanými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.



DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Slovenskej republike v oblasti, ktorá je predmetom úpravy navrhovaného zákona, nevyplývajú vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii žiadne záväzky.

4. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: čl. 49 až 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva; rozhodnutie ESD C-243/01 „Gambelli a ostatní".
b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný
6. Gestor: bezpredmetné



DOLOŽKA

k návrhu zákona o jeho finančných a ekonomických vplyvoch,
environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť 


1. Odhad dopadov na verejné financie
Navrhovaný zákon by nemal mať výraznejší vplyv na štátny rozpočet a rozpočet obcí, a žiaden vplyv na rozpočet samosprávnych krajov. V prípade reštriktívnej politiky obcí v oblasti prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov (napr. sprísnením podmienok prevádzkovania alebo zavedením odvodu do rozpočtu obce) je možné očakávať zníženie počtu výherných prístrojov na území obce, a tým aj nepatrné zníženie príjmov do štátneho rozpočtu. Na druhej strane u obce pôjde o individuálne rozhodnutie s vedomím všetkých dôsledkov. Prípadné negatívne dopady na štátny rozpočet môžu byť viac ako eliminované znížením nákladov verejných financií na odstránenie negatívnych vedľajších efektov spojených s hazardnými hrami (najmä liečenie hráčskej závislosti, zníženie rizika, že blízka rodina vplyvom závislosti živiteľa rodina „upadne do sociálnej siete" a pod.).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Návrh zákona by nemal mať žiadny vplyv na nezamestnanosť občanov Slovenskej republiky.



Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2
V pôvodnom návrhu zákona sa opomenula možnosť požiadať a udeliť licenciu štátnemu podniku. Nie je žiaden dôvod, ak môžu licenciou disponovať či súkromné alebo štátne akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením s obmedzeným, aby štátny podnik musel túto činnosť robiť sprostredkovane. Aj štátny podnik musí splniť všetky podstatné podmienky na udelenie licencie s výnimkou tých, ktoré sa naň z povahy veci nemôžu vzťahovať.

K bodu 3 a 4
Umožňuje sa obci vydať všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom sa ustanoví plošne na území obce alebo jej časti neudeľovanie licencií.

K bodu 5
Ak obec prijme VZN o neudeľovaní individuálnych licencií, takúto licenciu neudelí.

K bodu 6
Znižuje sa počet prístrojov, ktoré možno prevádzkovať mimo herne.

K Čl. II
Vzhľadom na to, že zákon neupravuje nové povinnosti dotknutých subjektov (obce), ako aj so zreteľom na dĺžku zákonodarného procesu, sa uvedená legisvakačná lehota javí ako úplne dostačujúca.

 

Uverejnené na stránke NRSR

Zdroj: NRSR

Prihlásenie

Scroll to top